Rozhovor s Petrom Debnárom

42299683_341510223262125_7590291489410777088_nDeň pred Vianocami vás vítam pri novom rozhovore. 🙂


Ako a kedy ste sa dostali k písaniu?

Už od detstva som veľa čítal a to bolo pravdepodobne základom pre moju budúcu tvorbu. Písať som začal pomerne neskoro, čosi po dvadsiatke. Najskôr len perom do zošita, potom som skúšal ťukať do starého písacieho stroja. Pár slov, viet, odsekov. Neskôr krátke poviedky a postupne sa na papieri objavil základ mojej prvej knihy. Medzitým som sa zapojil do literárnych projektov Slovensko píše román a Krimipoviedky a vtedy som si povedal, že tá moja cesta možno naozaj vedie týmto smerom.

Čítať ďalej

“Písanie je ako jazda na horskej dráhe.” – Rozhovor s Evou Dedinskou

Vitajte pri novom rozhovore. Tentokrát s autorkou niekoľkých kníh ako napríklad Dievčatko s modrými očami – s Evou Dedinskou.

Ako a kedy ste začali s písaním?

Píšem hádam odjakživa. Už v detstve som sa pohrávala s rôznymi krátkymi príbehmi. Za všetko ďakujem môjmu ockovi. Akosi to vo mne videl a vždy ma v písaní podporoval. Robí tak dodnes. Na strednej škole som napísala prvý kratší dievčenský román, ktorý ale skončil v šuplíku, a je tam dodnes. Moju prvú vydanú knihu „Zmätok v srdci“ som začala písať, keď som ostala doma z dôvodu rizikového tehotenstva. Voľného času bolo nazvyš, tak sa mi ju aj podarilo dopísať. Rukopis som poslala do niekoľkých vydavateľstiev, nakoniec kniha vyšla vo vydavateľstve Ikar.

Čítať ďalej

“Môj detský sen bol stať sa rockovým spevákom a tak som si vymýšľal metalovo-rockové texty.” – rozhovor s Romanom Čerňanským

Mám tu pre vás ďalší rozhovor. Tentokrát ide o autora dvoch kníh, Zámena a Paríž na viac spôsobov. 


RCKedy ste začali s písaním a čo vás k tomu viedlo?

S písaním som začal relatívne skoro. Bolo to ešte na prvom stupni základnej školy. No a viedla ma k nemu hudba. Môj detský sen bolo stať sa rockovým spevákom a tak som si vymýšľal metalovo-rockové texty. Jeden sa dokonca niesol v zmysle toho, že je krátko pred polnocou. Až neskôr som zistil, že Iron Maiden majú pesničku 2 Minutes To Midnight. Avšak potom nasledovali dlhé roky bez písania.

Čítať ďalej

“Každý človek je chodiaci príbeh, o ktorom treba napísať knihu.” – Rozhovor so Silviou Antalíkovou

Krásne októbrové doobedie želám. 🙂 Dnes si môžete prečítať rozhovor s autorkou Silviou Antalíkovou, ktorá napísala knihu Náš milý synáčik, ale aj iné diela. Nech sa páči. 🙂


44422394_299891687514943_1009932332401950720_nAko a kedy ste začali s písaním?

Píšem od mala. Rada som čítala a vymýšľala si vlastné rozprávky a príbehy. Tie som potom, písané rukou na papieri, zošívačkou spájala a vznikli hand-made knihy, aj som si ich ilustrovala. Potom putovali po kamarátkach a spolužiačkach, ktoré ich čítali a povzbudzovali ma, aby som písala, aby mali čo čítať. Neskôr som prispievala do novín, časopisov a zúčastnila sa aj literárnych súťaží., písala som pre školský časopis.

Čítať ďalej

Rozhovor s Máriou Havranovou

l302890Pre dnešok mám pre vás rozhovor s autorkou knihy Nad priepasťou – s Máriou Havranovou, ktorú môžete poznať aj ako autorku knihy Hladné dlane, ktorú napísala pod pseudonymom Maria Corvus.

Tento rok vám vyšla druhá kniha Nad priepasťou – mohli by ste nám ju trochu predstaviť?

Kniha Nad priepasťou nie je čisto román pre ženy, hoci je medzi nimi zaradená. Ide o retrospektívno-súčasný príbeh manželského páru. Chiary, ktorá je psychoterapeutka, starajúca sa o dve deti – dvojičky. Dievčatko Laia a chlapček Marco. Marco sa im však narodil ako autista. Thiago, Chiarin manžel je vyťažený právnik. Dni, mesiace a roky plynú a citové puto medzi manželmi akosi chladne a Chiara sa ocitá v náručí iného muža, podnikateľa Maxa, ktorý to s ňou myslí vážne a pomáha Chiare i s jej synom Marcom, keďže má ranč a venuje sa hipoterapii. V príbehu sa striedajú kapitoly, v ktorých sa Chiara vracia do minulosti, do vášňou nabitých dní strávených s Maxom s kapitolami, v ktorých Thiago, jej manžel premýšľa o živote vo väzení a odtiaľ píše listy svojmu autistickému synovi.

Je to príbeh o láske. O láske muža a ženy, o láske rodiča a dieťaťa, o láske medzi súrodencami.

Psychologické pasáže sa striedajú s trochou erotiky a vášne a celá kniha je popretkávaná krásnymi básňami od slovenskej, žiaľ, nedocenenej poetky Neullior Aeternum. Dúfam, že len zatiaľ nedocenenej. Knihu, v ktorej sa zabíja a zomiera pre lásku odporúčam nielen ženám, ale aj mužom.

Prečo ste sa rozhodli Nad priepasťou vydať pod vlastným menom?

Rozhodnutie vydať knihu pod vlastným menom vyšlo priamo od českého vydavateľstva Brána, ktoré knihu Nad priepasťou vydalo, a ktorému patrí moja vďaka.

Čím ste sa pri písaní knihy Nad priepasťou inšpirovali?

Vždy sa inšpirujem vlastným životom, príbehmi prerozprávané mojimi priateľmi, alebo tými, ktoré si vypočujem, hoci aj neznámymi ľuďmi, ktorí, neviem z akého dôvodu si ma častokrát zvolia za akúsi „bútľavú vŕbu.“ Konkrétne kniha Nad priepasťou je zmesou skutočných udalostí, známa má autistické dieťa, pozbieranými čriepkami zo života okolo seba a samozrejme, príbeh je doplnený mojou fantáziou, ktorej mám zatiaľ, vďaka Bohu dosť 😊

Pracujete teraz na nejakej novej knihe?

Áno, pracujem na novej knihe, mala by vyjsť niekedy vo februári budúci rok, ak sa podarí.

Myslíte si, že sa vaša tvorba od vydania vašej prvotiny nejako zmenila?

Moja prvotina Hladné dlane, napísaná ešte pod pseudonymom Maria Corvus, vyšla v roku 2015 a bola úplne iná ako kniha Nad priepasťou aj ako kniha, ktorú píšem v týchto dňoch. Keby som to mala bližšie špecifikovať, tak by som povedala, že som trochu pritvrdila a to myslím predovšetkým na moju v poradí tretiu knihu, ktorú pripravujem. Hladné dlane je čisto romantické, oddychové čítanie, ale Nad priepasťou by som zaradila skôr medzi psychologické, alebo spoločenské romány a príbeh, ktorý mám rozpísaný pre čitateľov bude mať aj krimi zápletku, bude tam viac napätia, ale aj agresivity. Láska však nechýba v žiadnej knihe a je jedno v akej podobe.

Sú nejaké knihy, ktoré vás v tvorbe inšpirujú?

Nepovedala by som, že ma nejaká kniha niekedy inšpirovala. Čítam všeličo, nemám vyhranený žáner a každá kniha je pre mňa iná, ale nečerpám zo žiadnej. Myslím si, že každý autor má svoj vlastný „rukopis.“

Čo by ste poradili autorom, ktorý uvažujú o vydaní svojej knihy?

Môžem im poradiť len to, čo som poradila aj ja sama sebe. Ak chcú písať, nech píšu a je úplne jedno kedy s tým začnú, v akom veku a o čom. Začať písať sa dá aj v štyridsať päťke a pokojne aj neskôr. Nech si ide každý za svojim snom a nedá sa ničím a nikým odradiť, pretože v budúcnosti by ho to mohlo veľmi mrzieť.

Každému, kto sa pohráva s myšlienkou začať písať želám len to najlepšie. Čo najčastejšiu návštevu literárnej múzy, fantáziu a hlavne čas dať to všetko najprv na papier a potom do kníhkupectiev 😊

Chcete niečo odkázať čitateľom?

Všetkým čitateľom prajem ešte krásne slnečné dni a príjemné čítanie kníh. A nech si dávajú na seba pozor!

Ďakujeme za poskytnutie rozhovoru. 🙂 A musím za seba povedať, že knihu Nad priepasťou by som si rada prečítala. 🙂

ROZHOVOR: Radovan Bezecný

Prinášam vám nový rozhovor, tentokrát s autorom knihy Dievča z lesa (a ďalších). Mimochodom, sa budete môcť tešiť na recenziu knihy Dievča z lesa. Užite si rozhovor. 🙂


27400094_1369399726497515_2053503115_nAko ste sa dostali k písaniu?

Prvé impulzy prišli už na základnej škole, tesne pred strednou školou, keď som s veľkou obľubou na hodinách slovenčiny písal úvahy na rôznorodé témy. Pamätám si, ako mi štyri A4 strany nestačili. Vtedy som asi prvýkrát pocítil, že som tu ako ryba vo vode. Našiel som sa v písaní a moje kroky neskôr pomaličky smerovali k blogovaniu na internete, k písaniu pravidelnej rubriky do novín a až ku knižným publikáciám. Malo to všetko prirodzený priebeh. Také moje vlny písania, po ktorých nasledovali ďalšie. Nechal som sa nimi unášať a “surfujem” na nich až do dnes:)

Čítať ďalej