^93B84B689CFAAD85F36E50D2C02DB17A106C56A965231F3F29^pimgpsh_fullsize_distrMeno autora: Monika Jalakšová

Blog/stránkahttps://monikajalaksova.blogspot.com/

Facebooková stránkahttps://www.facebook.com/Monika-Jalak%C5%A1ov%C3%A1-autor-183521945503356/

O autorovi: Píšem od strednej školy, kde som začala básničkami. Veršíky sa v mojej hlave objavovali vždy v tom najnevhodnejšom čase, napríklad na hodine matematiky(preto som v nej bola taká “dobrá” a dodnes si “rozumiem” s číslami. Dodnes sa čudujem, že zo mňa pani profesorka nedostala infarkt).

Po skončení školy som skúšala písať krátke príbehy i poviedky. Jednu som dala prečítať kamarátke, o ktorej som vedela, že mi povie pravdu a nebude si dávať servítku pred ústa. Na moje prekvapenie sa jej páčila. Nakopla ma, aby som skúšala rôzne žánre. No ja som dlho otáľala a popri práci už akosi nebolo času ani na tie básničky. Lenže život sa vie naozaj zvrtnúť tak, že to nečakáte. Zrazu som zostala doma, prestala pracovať a múza sa vrátila v tom najlepšom čase. Napodiv sa v mojej hlave zrodila rozprávka, ktorú som prihlásila na súťaž o najkrajšiu rozprávku. Vyhrala som ju. Uvedomila som si, že ja to v sebe ešte naozaj mám. Za krátky čas som napísala pár poviedok, zvykla ďalšia rozprávka… a už som si bola istá, že vo svete fantázie som zas doma.

Krátko na to som sa stala členkou literárneho klubu Dúha v Leviciach, kde sú skvelí ľudia, ktorých spája nie len písanie, literatúra ale aj maľba, ručné práce. Dokonca každé dva roky vydávame knihu Almanach s názvom Tu žijeme. Minulý rok to bola už piata kniha, kde sa prezentujeme svojou tvorbou.

Vďaka knihe poviedok ma oslovila aj pani redaktorka časopisu Inak obdarení, kde píšem svoje krátke články. Aj za túto spoluprácu som nesmierne vďačná. Je to úplne iný druh písania. Dúfam, že moje príspevky dávajú čitateľom nádej a silu, lebo to je ich hlavným cieľom.

Prečo autor píše: Písanie mi robí radosť a napĺňa ma. Môžem si v príbehu teoreticky vyskúšať rôzne role, byť na miestach kam sa v reálnom živote možno nikdy nedostanem. Niečo ako herci na javisku. Rozdiel je len v tom, že autori príbehy dávajú na papier a môžu písať v súkromí svojho domova.

Životný cieľ: Neviem, či v písaní mám konkrétny cieľ. Skôr je to o zdokonaľovaní sa. Možno by ma potešilo, keby jednu z mojich poviedok zahrali herci na doskách, ktoré znamenajú svet (vraj). Určite by to bol pre mňa zážitok a videla by som svoj príbeh z iného uhla a postavy by boli reálne (aj keď hrané).