20180814_091422

Nedávno sme naviazali spoluprácu s vydavateľstvom Enribook. Ja osobne sa za túto spoluprácu veľmi teším a som rada, že som si aj ja mohla niečo prečítať z ich tvorby. Keď som si prezerala ich ponuku a vyberala niečo pre projekt, hneď ma zaujala knižka Farby ženy od Zuzany Šedej. Plánovala som ju posunúť redaktorom, ale keď mi prišla, bolo v nej venovanie a ja som sa do nej okamžite začítala. Tak teda dobre, budem o nej písať. 🙂 Vopred zase vravím, že to neberte ako recenziu, skôr ako môj osobný názor, moje pocity z knihy, ktoré sú ale úprimné. 🙂

Akú farbu má láska, bolesť, smútok, radosť? Farby ženy – príbehy o ženách, ženách – matkách, manželkách, milenkách, priateľkách. Ženách milovaných, milujúcich, ale aj opustených, nešťastných či frustrovaných.

Hrdinky jednotlivých poviedok sú ukotvené v domácnostiach, vykonávajú bežné činnosti, nesú si svoj „údel ženy“, ale zároveň odhaľujú vlastný vnútorný svet, intimitu v situáciách každodenného života. Slobodná matka, dokonalá matka, alkoholička, schizofrenička, bezdetná žena, rozvedená žena… Všetky niečo hľadajú, po niečom túžia. Nájsť lásku, obnoviť nefunkčný vzťah, porodiť dieťa, či len nestratiť samu seba. Raz jemnejšie, inokedy drsnejšie vykresľuje autorka ženské túžby a strastiplné cesty k nim.

Aby som to vzala od začiatku. Kniha ma hneď zaujala svojou obálkou. Je nádherne spracovaná. Navyše je skvelé, že je knižka menšieho formátu, takže sa vojde do kabelky a môžete s ňou ísť prakticky kamkoľvek. Pre každú ženu je to len výhoda.

Kniha obsahuje sedemnásť poviedok. Každá je iná, no i tak stále je o ženách. Matkách, milenkách… O ženách, ktoré cítia. Či už to je láska, osamelosť, frustrácia. Pretože všetky tieto pocity v sebe niekedy máme. Každá poviedka je ako nahliadnutie do duše nejakého “typu” ženy. Nájdeme tam príbeh matky, ženy, ktorá odhalila neveru. Jednoducho sú to príbehy zo života.

V podstate vám ani nemôžem povedať, že by sa mi niektorá z poviedok priamo nepáčila. Všetky mali niečo do seba. Vo všetkých som cítila zmes emócií. Autorka do každého príbehu vložila cit a myslím, že to robí túto knihu ešte krajšou než tá jej obálka. Boli tam poviedky, ktoré ma zasiahli viac a boli tam aj také, ktoré menej. Ale všetky nejakú emóciu mali. Respektíve, lepšie slovíčko by bolo namiesto emócie, cit.

Evokuje mi to to, že aj keď mnohokrát mlčíme, tak v nás stále niečo horí. Nejaká emócia, city,. Aj keď o niečom nehovoríme, tak to v nás i tak je.

Je to len pár hltov, nič mi nehrozí. Neopíjam sa predsa do nepríčetnosti. Glgnem si dva, trikrát a dosť. Telom sa mi rozleje teplo, duši sa uľaví. Ľahšie sa mi potom vyčkáva v tme a tichu na mužov nezáujem. (str. 26)

Okrem toho sa mi veľmi, veľmi páčil autorkin štýl. Je priamy, úprimný a vie do príbehu vložiť humor, no i kúsok drámy a smútku. Oba tie to protichodné pocity podáva s ľahkosťou, takže aj keď je príbeh smutný, vie to podať tak, aby ste sa od toho nemohli odtrhnúť. A veľmi sa mi páčila aj kombinácia toho, že niektoré príbehy boli ľahšie, iné trochu silnejšie. Taká rovnováha.

Možnože tejto knihe chýba taký ten “wow efekt”, ale v konečnom dôsledku si myslím, že hoci vás kniha možno nezasiahne ako celok, tak vás rozhodne zasiahne nejaký z príbehov. Ako v mojom prípade. Niektoré príbehy sú pre mňa úplne top a hoci som na konci necítila potrebu vracať sa ku knihe ako celku, tak som stále myslela na poviedky, ktoré ma zasiahli, ktoré sa ma nejakým spôsobom dotkli.

A nie, nebolo ich veru málo. 🙂

Knihu môžem odporučiť samozrejme ženám. Či máte pod dvadsať, alebo nad štyridsať. Myslím, že sa v niektorých poviedkach nájdete nech ste v akejkoľvek vekovej kategórii. A ako som spomínala – hoci kniha nemá “wow efekt”, ktorý je vo väčšine prípadov treba, tak v tomto prípade nie je až tak dôležitý, pretože ako to najpodstatnejšie vidím to, že sa v nej dokážeme nájsť, že obsahuje kopu pocitov. Že tie pocity podáva úprimne a realisticky, presne tak, ako to je.

Navyše sa hodí na leto a na cestovanie, takže vám môže robiť spoločnosť kdekoľvek. Hoci je plná emócií, je to i ľahké čítanie.

Autorku za túto zbierku poviedok chválim a myslím, že siahnem aj po jej ďalšej tvorbe.

Na záver veľmi pekne ďakujem autorke za venovanie a vydavateľstvu Enribook za poskytnutie tejto knihy na recenziu, alebo teda skôr na to, aby som o nej mohla napísať článok.