img_20180711_172929_861

Recenziu napísala Dominika Ševčíková.

Po čase som sa opäť dostala ku knihe z projektu Podporujme slovenských autorov. Na zozname, z ktorého som si vyberala, ich bolo dosť. Mňa zaujala kniha Dievča z lesa, ktorú napísal Radovan Bezecný. V prvom momente ma zaujala obálka a hneď na to aj anotácia.

Príbeh je zasadený do roku 1943, čiže do obdobia 2. svetovej vojny. Nie je to však na Slovensku či v Poľsku, ako by sa dalo od slovenského autora očakávať. Dej sa odohráva v Taliansku.

“Nevidíš, že mám len trinásť rokov?” trošku som sa nadurdil.

“Nie, nevidím. Som slepá.”

Mierne sklonila hlavu. V tom okamihu som sa cítil ako hlupák a hanbil som sa. Už som rozumel, prečo mi nehľadela do očí. Všetko vysvetľovala drevená palica položená vedľa nej.

“Ja, ja…” nevedel som sa vykoktať.

“Eduardo, to je v poriadku. Nevidím od narodenia.”

“Prepáč, nevedel som. Cítim sa hlúpo.”

“Už sa tým netráp a prisadni si.”

Bolo to nespravodlivé. Prečo to Boh dopustil? Čím si to zaslúžila? Neskôr mi práve ona predostrela krásu prírody svojimi očami. Ukázala mi svet. Bolo treba otvoriť sa mu srdcom.

Eduardo rozpovie svoj príbeh po tom, ako dostane na Vianoce darček, ktorý pred rokmi stratil a vyvolal v ňom zabudnuté spomienky. Nikdy nechcel o svojej minulosti hovoriť. Až do tejto chvíle. Celá rodina pozorne načúva príbehu, ktorý sa odohral v mladosti ich deduška.

Ako trinásťročný chlapec šiel Eduardo skratkou cez les za svojim kamarátom. Cestou začul nárek a keď sa lepšie prizrel, zbadal plakať dievča. Potom, ako sa jej prihovoril, zistil, že je nevidiaca. Pre neho to však bola láska na prvý pohľad. Dievča sa volalo Alessandra a bola židovka. Ukrývala sa v lese pred nacistami. Aj napriek tomu, že ohrozil seba a aj svoju rodinu, Eduardo sa začal o Alessandru starať. Nosil jej jedlo, postavil jej stan. Neskôr ju doviedol aj do domu a ukázal rodičom. Mal veľké šťastie, že jeho rodičia mali otvorené srdcia a nemali problém pomôcť Židom, aj keď sa to nesmelo. Eduardov otec bol v tajnej organizácií, ktorá bojovala proti režimu. Jedného dňa však ich dom navštívili uniformovaní muži a odviedli Eduardovho otca. To či našli mladú židovku a či sa jeho otec vrátil domov vám neprezradím.

Krajšie vyznanie lásky som v živote nepočul. Aj keď som ako chlapec nerozumel všetkým slovám, boli čisté, úprimné a vedel som, že nebola obyčajným diečaťom z lesa. Všetko vo mne vírilo a na jazyk sa mi tlačili slová, ktoré som jej chcel povedať už dávno. Priložil som jej dlaň na moje srdce, aby cítila, ako mi silno búši srdce. Len pre ňu.

Musím sa priznať, že som od tejto knihy nemala príliš veľké očakávania, ale na druhej strane som ju ani nezatracovala. Preto ma veľmi milo prekvapila. Príbeh bol veľmi pútavý a kniha sa čítala takmer sama. Hoci nepatrí medzi hrubé knihy, tak aj na 240 strán sa zmestilo veľa pocitov. V knihe nájdete lásku a aj jej stratu, nájdete tu odhodlanie pomáhať aj napriek zákazu, strach, ktorý bol všade okolo počas vojny. Nájdete tu aj nádej, že sa môže stať niečo, v čo ste už nikdy nedúfali. Navyše autorov štýl písania je ľahký a čítavý a to aj napriek ťažkej téme a smutným osudom hrdinov.

Pre mňa krásny príbeh, ktorý vo vás určite nechá stopu. Uvedomíte si, čo je v živote dôležité. Budete viac veriť v rodinu a v ľudskosť.

Veľmi pekne ďakujem projektu PSA za knihu. Autorovi touto cestou prajem ešte veľa skvelých kníh. Minimálne takých ako je táto.

Titul: Dievča z lesa

Autor: Radovan Bezecný

Počet strán: 240

Rok vydania: 2017

Vydavateľstvo: Elist

Foto: Drominička

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s