IMG_20180410_094413Recenziu napísala Viktória Veresová.

Juraj Thal – Nenávisť (2017, Artis Omnis, 268 strán)

O projekte PSA som sa dozvedela z Instagramu. Po podrobnejšom skúmaní som zistila, že celý projekt nemá pod palcom žiadna veľká organizácia, ako som si myslela, ale mladá Slovenka Dominika, pred ktorou sklaniam klobúk. Myšlienka šírenia diel slovenských autorov medzi ľudí je úžasná a potrebná. Vďaka nej vďačím za objavenie autora Juraja Thala a jeho knihy Nenávisť.

Medzi moje najobľúbenejšie a najčastejšie čítané žánre patria krimi a thrillery. Väčšinou sa držím zahraničných autorov, ale svojich favoritov mám aj na slovenskej scéne. A úprimne, po dočítaní knihy Nenávisť sa tá slovenská rozšírila o jedného skvelého a nádejného autora.

Anotácia:

Marec 2005. Počas nočnej služby privolajú vyšetrovateľa Lea Legena k novému prípadu. Na prvý pohľad to vyzerá ako neškodný požiar chaty v lesoch nad Nitrou. V pivnici však policajti objavia uhorené telo a tajomný odkaz. Mŕtvym mužom je univerzitný profesor, a keď začnú miznúť aj iní jeho kolegovia, nastáva v celom meste panika a strach. Kto bude ďalší na rade? Leo sa pri vyšetrovaní prípadu ocitá v slepej uličke. Chýbajú stopy, podozrivých je veľa a dôkazy žiadne. Zato však pribúdajú obete. Leo stojí pred najťažším prípadom svojej kariéry. Podarí sa mu rozlúsknuť záhadné posolstvá, ktoré po sebe vrah zanecháva? Odhalí skutočný motív brutálnych vrážd? Alebo zlyhá a bude zodpovedný za besnenie sériového vraha?

“Jediné, čo mu zostalo, bola nenávisť. Tá prebila všetky spomienky, i to málo pekných, ktoré mal.”

Príbeh rozpráva o vyšetrovateľovi Leovi Legenovi a opisuje sériu za sebou sa odohrávajúcich vrážd, ktoré spájajú symboly, ktoré vrah na svojich obetiach zanechal. Nejedná sa o obyčajných ľudí – miznú a zomierajú vplyvní profesori. Čo majú spoločné a čo je dôvodom ich úmrtí? Až do posledných strán to nie je celkom jednoznačné!

Autor vymyslel (ako na poslednej strane uvádza) veľmi reálne prostredie aj postavy. Podarilo sa mu to veľmi dôveryhodne, opisy práce na kriminálke aj charaktery postáv spĺňali moju predstavu, ako to na kriminálnom úrade pod Zoborom môže chodiť.

“Ihneď mu však svitlo, že v skutočnosti nezamkol. Predpokladal, že guľa z vonkajšej strany dverí má svoj bezpečnostný význam. Zrejme sa mýlil.”

kriminálnom úrade pod Zoborom môže chodiť.

“Ihneď mu však svitlo, že v skutočnosti nezamkol. Predpokladal, že guľa z vonkajšej strany dverí má svoj bezpečnostný význam. Zrejme sa mýlil.”

Páči sa mi zmýšľanie autora, ktoré použil v danom príbehu. Nespomínam si na nič, pri čom by som si pomyslela, že je to prehnané. Dokonca autor zakomponoval aj veci z bežného života, napríklad že guľa na dverách nezaistí, že sa ku Vám nikto nevláme, alebo môj obľúbený liek na migrénu.

Kniha má krátke kapitoly, ktoré sa dobre a rýchlo čítajú. Ani som sa nenazdala, ako mi knižka ubehla medzi prstami. Asi v dvoch tretinách príbehu som mala podozrenie, kto je vrahom, ktoré sa mi na konci potvrdilo, ale z iných dôvodov, ako som ja predpokladala.

Úprimne chválim autora za toto dielo. Nečakala som totiž, že sa mi až tak zapáči. Štýl písania aj prostredie mi maximálne vyhovovali a nebola by som proti, keby sa v budúcnosti na trhu objavili aj ďalšie prípady Lea Legena. Mohla by z toho byť celkom slušná a kvalitná séria.

Držím autorovi palce k ďalšej knihe a ďakujem za možnosť si knihu prečítať.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme vydavateľstvu Artis Omnis.