Rozhovor: Roman Kulich

Dobrý podvečer. Dnes vám prinášam rozhovor s Romanom Kulichom. Autorom niekoľkých kníh ako Biela pani, Krik nevinných, Prekliate a podobne.

25593665_1516997055036518_1852230389_nRoman Kulich: (1980, Ružomberok). Po maturite doštudoval Akadémiu vzdelávania, odbor malé a stredné podnikanie. Pracuje v rodinnej firme v oblasti gastronómie. Písaniu sa venuje od šestnástich rokov. Vydal romány Požierač, Dr. Weiss, Prekliatie a Krik Nevinných. Jeho posledný román vyšiel na konci roka 2017. Jedná sa o mysterióznu drámu na základe skutočných udalostí, s názvom: Biela Pani. Poviedky mu vyšli v časopisoch Fantázia, Dotyky a v zbierkach Fantastická 55 a Utekajme, už ide. Žije a pôsobí v Žiline.

::::::::::::::::::::::::::

1. Ako a kedy ste začali s písaním?
S písaním som začal už ako malé dieťa, bolo to hlavne perom po stene a kožených taburetkách, čo bola moja špecialita, no nikto z nej nebol nadšený. Prvý kostrbatý príbeh som skúsil ako osemročný chalan, bola to nejaká klasická indiánka so zlými kovbojmi a dobrými divochmi, kde sa strieľalo a naháňalo na koňoch a banditi to dostali pekne spočítané. Prvá poviedka mi vyšla v časopise Fantázia. Volala sa Júlový večer a bol to už taký klasickejší hororový príbeh. S písaním som si dával prestávky, niekedy som bol na tom dokonca tak, že som sa na to chcel úplne vykašľať, ale keď vás to baví, neprestanete.

2. Môžete čitateľom predstaviť svoje knihy:
Prvotina bola Požierač. Tam som sa snažil vymyslieť ucelený, ale komplikovanejší príbeh, ktorý na konci pekne zaklapne, či sa mi to podarilo, to už určia ľudia. Je to príbeh o sériovom vrahovi, vyčíňajúcom v okolí Žiline, kde bývam a pracujem.

Druhá kniha je Dr. Weiss. Príbeh o doktorovi, ktorý si privyrába tým, že ponúka ľuďom okúsiť zážitok smrti a znovu ich privádza k životu. Jednému zákazníkovi sa po opakovanom zážitku, za ktorý si zaplatí, čosi stane. Nedokáže viac rozoznať realitu od jeho bizarných halucinácií, ktoré ho prepadávajú a chce doktora nájsť. Ten sa cíti v ohrození a naproti zákazníkovi pošle svojho vyškoleného vraha.

Tretia kniha má názov: Prekliatie. Je to príbeh rodinky na Liptove, konkrétne pri Vlkolínci, blízko Bieleho Potoka, kde som býval ako malé dieťa s rodičmi. Túto rodinku navštevuje zohavená bytosť v sprievode havranov, preto ho tak začnú aj nazývať. Havran. Napáda im dobytok a nakoniec začne ohrozovať aj ich samotných. V konečnom dôsledku vyústi príbeh do množstva nečakaných prekvapení.

Nasleduje: Krik nevinných. V dedine Blatnica sa začínajú diať podivné veci. Mnohým obyvateľom zmizli domáce zvieratá, ktoré neskôr nájdu barbarsky zabité. Kto by mohol podobnú ukrutnosť vykonať? Miestny mladík Marek a jeho priateľka Romana vyšetrujú záhadu na vlastnú päsť, pretože sa ich osobne týka. Postupne zisťujú, že v okolí zmizlo aj niekoľko mužov. Udalosti naberajú rýchly spád. Nikto nevie, či ide len o miestne sprisahanie, alebo siaha komplot ešte ďalej.

Moja zatiaľ posledná kniha: Biela pani.

Táto je špecifická tým, že bola napísaná na základe skutočného príbehu. V roku 2012 napadlo na Kysuciach a slovensko-českom pohraničí neuveriteľné množstvo snehu. Mladé dievča sa aj napriek kalamitnej situácii vybralo zo školy v dedine Korňa cez kopce domov. Neskôr už nedokázala pokračovať, no podarilo sa jej zavolať na tiesňovú linku.

Dokáže operačná dôstojníčka Hasičského a záchranného zboru v Žiline, Patrícia, zavolať záchranné zložky a pomocou nich nájsť v nehostinnom teréne, v takmer dvojmetrových nánosoch snehu, mraze a vetre, stratenú mladú Mišku?

Dramatický dej sa končí nečakaným rozuzlením, pričom dráma vrcholí na úpätí Kysuckých hôr v tom najhoršom počasí.

Všetky strasti sú ešte podčiarknuté okolitou mystikou a udalosťami, ktoré už navždy ostanú medzi nebom a zemou.

3. Čo vás najviac baví na žánri ktorý píšete?
Najviac asi to, že sa rád bojím a mám strašne rád záležitosti medzi nebom a zemou. Mystiku, niečo záhadné, neuchopiteľné. Čosi , čo obohacuje fádny život ľudí od nepamäti. Rád sa v tom hrabem a pridávam to tajomné do príbehov, aby ich ešte viac vyšperkovali a dodali im ten správny ráz.

4. Čo vás v písaní najviac inšpiruje?
Hlavne to, čo zažijem, to čo prečítam, vidím, cítim a počujem. Inšpirácií je veľa, sú všade, len si človek musí lepšie všímať a vnímať všetko navôkol neho. No a v neposlednom rade ma inšpiruje moja priateľka, ktorá mi aj v písaní pomáha a podporuje ma, ako sa jej len dá.

5. Sú nejaké knihy, ktoré vás pri písaní inšpirovali?
Ale áno, je ich veľa. Asi môj najobľúbenejší autor je Michael Chrichton, určite ma aj pri písaní niečím ovplyvnil, pretože som ho čítal skutočne rád. Ale aj mnoho ďalších autorov, konkrétna ma asi najviac ovplyvnili knihy o Winnetuovi, pri ktorých som si ako malý chlapec prvýkrát povedal, že by som chcel skúsiť niečo podobné napísať aj sám. Nejaké dobrodružstvá a príbehy, ktoré by ostatní hltali, tak ako aj ja kedysi indiánky od Karla Maya.

6. Aké sú vaše najobľúbenejšie knihy a autori?
Ako som už spomínal, Michael Chrichton a všetky jeho diela, ktoré vyšli až do jeho smrti, a dokonca aj po nej. Už klasický Stephen King, Clive Barker, Robert Bloch, aj veľa slovenských autorov. Mám napríklad rád cestopisy Borisa Filana, ale, aby som nezabudol, aj Daniela Silvu, Roalda Dahla a mnoho, mnoho ďalších.

7. Aké máte plány do budúcna?
Plánov mam dosť a ak bude záujem budem ich aj postupne realizovať. Uvidím. Momentálne dopisujem jeden príbeh a už mám v rukáve ďalší, takisto podľa skutočnej udalosti, takže sa naň celkom teším.

8. Čo by ste poradili začínajúcim autorom?
Neviem, či som práve ja kompetentný radiť začínajúcim autorom, predsa len, nemám toho odskákaného až tak veľa, ako povedzme skúsenejší autori. No, čo môžem napísať za seba, dobré je zo začiatku posielať svoje poviedky do súťaží, alebo na stránky, kde dostane autor nejakú spätnú väzbu, najmä od cudzieho človeka, ktorý sa s ním nepára. Postupne sa zlepšovať, odstraňovať chyby a písať dlhšie texty. Teda, ak chce neskoršie vydať román. Pár dlhších textov zahodiť, poučiť sa z chýb a nakoniec nejaký poslať do vydavateľstva. No a najdôležitejšia vlastnosť pri tom všetkom je hlavne vytrvalosť a nezahodiť flintu do žita pri nejakých sklamaniach, či prehrách. Ak chce niekto v tom, čo ho baví, aj čosi dosiahnuť, musí stále makať a vydržať. Ako pri všetkom.

9. Aký máte názor na slovenskú literatúru?
Myslím, že sa celkom pekne rozbieha. Dnes, keď máme noteboky a internet, je určite ľahšie písať, ako kedysi a veľa ľudí to aj využije. Medzi nimi, samozrejme, aj ja. Vynára sa veľa dobrých autorov, konkurencia začína byť čoraz väčšia, takže sa z takého prostredia musí postupne vyliahnuť niekoľko kvalitných literátov.

10. Čo si myslíte o tomto projekte?
Je to super nápad! Podpora slovenskej literárnej scény je vždy dobrou ideou a podobných nikdy nie je dosť. Prajem Vám, nech Vám to ide čoraz lepšie a nech sa vám do budúcna darí stále viac. Nech vás časom vyhľadávajú samotní autori ako výborný podklad a pomoc pres voju tvorbu, kariéru, či konečnú propagáciu.

Veľmi pekne ďakujem za poskytnutie rozhovoru.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s