Recenzia: V zajatí strachu (kolektív autoriek)

vzajati strachuRecenziu napísala Simona Hrubá.

V zajatí strachu

Autorky: D. Beňová, Blšáková, Braunová, Hrašková, Ježovičová, Lunáková, Manáková, Melichová, Mihoková, Pavelková, Wurm, Wȕrll

Vydavateľstvo: MARENČIN PT

Z Dominikinho nápadu založiť projekt Podporujme slovenských autorov (PSA) som bola nadšená. O to viac ma teší, ako sa rozvíja a napreduje. Keď som uvidela možnosť aktívne sa zapojiť a prispieť aj svojou troškou, neváhala som ani minútu.

Moja prvá recenzia – či už pre projekt PSA alebo všeobecne – bude o knihe V zajatí strachu.

Ide o zbierku jedenástich poviedok:

  • Dominika Wurl – Škola s pachuťou smrti
  • Lucia Braunová – Zberateľ bábik
  • Inéz Melichová – Valpurgina noc
  • Emily D. Beňová – Bezmocnosť
  • Mirka Manáková – Mrazivý závan smrti
  • Magdaléna Junáková – Telo bez duše
  • Kristína Pavelková – Predtucha
  • Kristína Ježovičová a Michaela Mihoková – Dom hrôzy
  • Mária Blšáková – Chcem tvoje srdce
  • Eva Hrašková – Opatrovateľka
  • Monika Wurm – Každá minca má i temnejšiu stranu

Výťažok z predaja sa autorky rozhodli darovať neziskovej organizácii ŽELAJ SI. Toto gesto veľmi oceňujem a dúfam, že bude inšpiráciou aj pre iných a motiváciou pre čitateľov, aby po tejto knihe siahli.

Keď mi Dominika poslala zoznam kníh, z ktorých som si mohla vybrať, V zajatí strachu ma oslovilo už len samotným názvom. Pochytilo ma obdobie plné trilerov, kriminálnych románov a hororov (vo filmovom spracovaní mi vadia, ale v knihách ich milujem). Na knihu som sa veľmi tešila a našťastie, nesklamala ma.

Strach – emócia, ktorá zrýchľuje dych, vytláča na povrch tela zimomriavky, stavia do pozoru chĺpky a po chrbte lezie mráz. Zväčšuje oči, burcuje do reakcií, ktoré by ste nečakali a spúšťa množstvo chemických procesov. Je viac ako vzrušenie z milovania. Napumpuje vás adrenalínom ako ten najnebezpečnejší šport. Nechajte sa vytrhnúť zo svojho pohodlného sveta a odvážte sa s nami báť!

Kniha má brožovanú väzbu, je praktická a ľahko sa zmestí do kabelky, takže chvíle hrôzy si môžete vychutnať kdekoľvek a kedykoľvek.

Hneď, ako chytíte túto knihu do rúk, plno hrôzy a napätia Vám sľubuje ponurý, tmavý obal. Nechýba vyobrazenie strašidelného domu, holých stromov a krákajúcich vrán – pre niekoho možno klišé, pre mňa jednoducho tradičné symboly strachu, ktoré nemôžu nikdy chýbať.

Kniha sa čítala ľahko a hlavne rýchlo. Nútila ma stále prehŕňať zo strany na stranu, hoci som mala kopu povinností. Zhltla som ju za necelé dva dni, čo o nej tiež veľa vypovedá.

Za veľmi dobrý krok považujem umiestnenie poviedky Škola s pachuťou smrti od Dominiky Wȕrll ako prvej. Čitateľa dokáže správne zaujať a naladiť tým správnym spôsobom. Čítala som ju so zatajeným dychom, s obrovským napätím a jednotlivé momenty ma dostávali do šoku. Perfektný štart, napínavá, smutná, desivá a sľubujúca skvelé pokračovanie.

V strede knihy boli poviedky trocha poslabšie, avšak ku koncu sa kniha znovu rozhýbala. Mimoriadne zimomriavky a silné zdesenie mi spôsobila poviedka Dom hrôzy, ktorú napísali rovno dve autorky: Kristína Ježovičová a Michaela Mihoková. O to viac mi nabehla “husina”, keď som zistila, že tento príbeh má reálne základy a podobné zverstvá sa odohrali neďaleko môjho bydliska, v Cíferi. Pri čítaní mi bolo až do plaču. Verím, že sa tento príbeh autorkám nepísal ľahko. Bez cenzúry vyobrazili všetky krutosti a tyranstvo. Ako sami napísali v dodatku, pred pravdou netreba zatvárať oči. Táto poviedka ma prinútila na chvíľu knihu odložiť a ponoriť sa do vlastných úvah a myšlienok nad tým, čoho všetkého sú ľudia schopní a či sa toto všetko nedá, preboha, zastaviť, úplne odstrániť, nikdy viac nepripustiť….

Strach a napätie ma sprevádzali takmer celou knihou, až na pár výnimiek. Poviedka Bezmocnosť od Emily D. Beňovej je svojim spôsobom hrôzostrašná a tragická, dokonca aj pútavá, avšak zaradila by som ju skôr do iného žánru, do inej zbierky, s inou tematikou. Rovnako aj Telo bez duše od M. Lunákovej. Dej ma vtiahol do seba, avšak v tejto knihe mi poviedka nesedela, zaradila by som ju skôr inde. Príbeh vo mne nevzbudzoval hrôzu, ani strach, skôr úľavu a radosť.

Rovnako, ako dobre kniha začína, tak aj končí a to poviedkou od Moniky Wurm – Každá minca má i temnejšiu stranu. Príbeh je hrôzostrašný a zároveň krásny. Autorka zachytila silu osudu a to, že pravda vždy vyjde na povrch, hoci jej odhalenie môže niekedy trvať o niečo dlhšie.

Celkovo hodnotím knihu pozitívne, príbehy mi určite tak skoro z hlavy nevyfučia. Nie som si však celkom istá, ako by túto zbierku hodnotil ozajstný “priekopník” strašidelných a hrôzostrašných príbehov. Niektoré poviedky, ich deje, motívy a konanie postáv boli slabšie, priemerné a možno trochu klišé. Ja ich však označujem za nehynúce klasiky, s ktorými sa nedá nikdy nič pokaziť a aspoň u mňa veru spomínaný strach vyvolať dokážu.

Túto recenziu píšem neskoro v noci a spomínanie na jednotlivé príbehy vo mne vyvolávajú veľkú dávku napätia a strachu aj teraz. Knihu rozhodne odporúčam a čas strávený jej čítaním určite nepovažujem za stratu.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme vydavateľstvu Marenčin PT.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s