ROZHOVOR s Mariou Corvus

Maria Corvus: Som manželka a mama už dospelého 18-ročného syna. Normálna pracujúca žena, ktorá sa stará o domácnosť, o rodinu. Varím, upratujem, nakupujem. Relaxujem pri písaní a čítaní. Svoj deň bez knihy si nedokážem vôbec predstaviť. Čítam však len večer pred spaním. Už je to taký môj rituál. Prvý literárny počin, ktorým bola básnička, som spáchala na základnej škole. Bola som veľmi “pyšná,” pretože môj výtvor visel na nástenke vo vestibule školy. Mala som vtedy asi 10 rokov . Na strednej škole som prispievala do študentského časopisu. Išlo o krátke príbehy a postrehy, väčšinou zo života študentov.Neskôr, už ako dospelá, som externe spolupracovala s časopisom Elle. Mojou témou bol svet vôní. Rozhodnutie napísať knihu prišlo až po 40-tke. Dlho som nad tým uvažovala, ale napísať knihu, nie je pre mňa jednoduchá záležitosť. Musím vždy prejsť nejakým obdobím, niečím, čo ma ovplyvní, dá ten správny impulz. Okrem čítania a písania relaxujem so svojou rodinou – manželom a synom. Keď sa všetci traja stretneme doma a sme jednoducho spolu. A nemusia to byť len Vianoce, alebo Veľká noc. Mám skvelých priateľov, s ktorými si rada vypijem šálok dobrej kávy alebo čaju. Zbožňujem kvety. Akékoľvek a odvšadiaľ. Ulietavam na topánkach a spodnom prádle. A na vôňach. Cvičím jogu a rada plávam. Milujem vzduch voniaci dažďom, more, ktoré ma nabíja energiou, ale predovšetkým a najviac zo všetkého ľúbim svoju rodinu, bez ktorej by som bola nikto.

::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Ako ste sa dostala k písaniu, respektíve čo vás k tomu priviedlo?

K písaniu som mala vždy blízko. Literatúru, zvlášť písanie slohov som zbožňovala už na základnej škole. Ako desaťročnej sa mi podarilo napísať prvú básničku, na ktorú som bola nesmierne pyšná, pretože visela na nástenke vo vestibule školy (. Neskôr som prispievala do školských časopisov a mala som nejaký čas aj svoju rubriku v jednom ženskom časopise. Vždy som však túžila napísať knihu. A toto sa mi podarilo splniť práve napísaním môjho debutového románu Hladné dlane.

Aký význam má váš pseudonym?

Môj pseudonym je vlastne moje priezvisko, prevzaté z latinčiny. Píšem pod ním preto, aby som sa odlíšila. Nie kvôli tomu, žeby som sa považovala za nejakú extra autorku, ale preto, že na slovenskom knižnom trhu sú už dve spisovateľky s rovnakým priezviskom ako mám ja.

Čo vás prinútilo napísať prvú knihu Hladné dlane?

Hmm. S myšlienkou napísať knihu som sa pohrávala už niekoľko rokov. Ten správny impulz prišiel po návšteve Londýna a futbalového zápasu v slávnom Wembly. Veľkú úlohu v tom zohráva aj fakt, že som mohla osobne stretnúť futbalistu, ktorý v knihe vystupuje ako Alejandro. Ale aj napriek tomu som ešte stále nebola na 100% presvedčená, či knihu napíšem alebo nie. Zásadné rozhodnutie prišlo až vtedy, keď ma do toho “dotlačila” moja kamarátka. A dobre urobila.

Môžete čitateľom povedať niečo o vašej prvotine?

V prvom rade je to súčasný príbeh. Hlavná hrdinka zažíva v príbehu niekoľko zložitých situácií a musí sa rozhodnúť. Je to akási sonda do duše a pocitov hlavných hrdinov – úspešnej podnikateľky Nory a príťažlivého zmyselného Alejandra. Nie vulgárna erotika a trocha fantázie odvedú čitateľa aspoň na chvíľu od zabehnutého stereotypu. V neposlednom rade príbeh donúti všetkých, ktorí mu venujú svoj čas, aby si uvedomili svoj život a zamysleli sa nad tým, ako ho vlastne žijú. Veď sny sú na to, aby sa plnili.

Čo vás inšpirovalo k napísaniu poviedky pre zbierku Muži vs. ženy – Tajný denník tantrickej masérky?

K napísaniu poviedky v Zbierke Muži vs. Ženy ma priviedla jednak vlastná skúsenosť. Nie však ako masérky, ale ako klientky. Rada totiž relaxujem práve pri masáži. Často navštevujem ayurvedské masáže, ktoré pochádzajú z východu, konkrétne z Indie. Patria medzi relaxačné, senzuálne, tak isto ako tantrická masáž. Ľudia na Slovensku však takýto typ masáže buď nepoznajú, alebo ho zavrhujú, pretože nemajú dostatok vedomostí o tom, o čo konkrétne v týchto typoch, hlavne v tantra masáži ide. Je to predovšetkým uvoľnenie, príval energie, zbavenie sa napätia, prebudenie celkom netušených pocitov a prijatie vlastného tela. Je to nová dimenzia poznania, kedy dotyk lieči… A ak sa robí takáto masáž tak, ako sa robiť má, človek odchádza ako znovuzrodený.

Aké sú vaše ďalšie spisovateľské plány?

Momentálne dokončujem svoju druhú knihu, ktorá bude mať tak trochu kriminálny nádych. Nebude v nej chýbať ani erotika, ale aj opisy rôznych miest a úvahy o zmysle života hlavných postáv. A v hlave mám už scenár tretej knihy. Takže sa čitatelia majú na čo tešiť (.

Čo vás pri písaní celkovo inšpiruje a motivuje?

Čo ma inšpiruje? Dosť čerpám z vlastných skúseností a zo skúseností mojich priateľov a známych. A samozrejme nechýba ani kus fantázie.

V profile spomínate, že rada čítate. Aké knihy? Viete nejaké odporučiť čitateľom?

Nemám vyhranený žáner, ktorý by som pri čítaní preferovala. Bez mučenia sa však priznám, že viac čítam zahraničných autorov, ako slovenských. Rada si prečítam dobrú detektívku, ale aj psychologický román. Keď si chcem oddýchnuť a úplne vypnúť, siahnem po tzv. peknej knižke, oddychovke. Medzi moje obľúbené knihy určite patrí skutočný príbeh zo života európanky Béatrice Saubinovej pod názvom Skúška alebo Moje peklo. Dodnes zostala táto kniha francúzskym bestsellerom, aj keď bola vydaná v roku 1991. Ide o vzrušujúci opis tvrdej životnej skúšky v ázijskom pekle, zachytený vnímavou dušou ženy. Z tých súčasných môžem odporúčať knihu od Laurent Gounelle – Boh cestuje vždy Inkognito, v ktorej je hlavnou témou sloboda. Obdivujem nórsku spisovateľku kriminálok Karim Fossum. Odporúčam jej ostatnú knihu – Indická nevesta. Určite by to bola aj niektorá z kníh od Paola Coelho. Top je pre mňa titul Jedenásť minút. K mojim obľúbených knihám patrí aj Nebo nepozná obľúbencov od geniálneho spisovateľa E.M.Remargue, či Vtáčik na kľúčik od Murakamiho. Z oddychoviek je to určite Alexandra Potterová. Zo slovenských autorov mám rada knihy Moniky Wurm a Andrejky Rimovej. Teším sa aj na novú knihu Šťastie prichádza v intervaloch od Gabrielly Bernátovej.

Aký máte názor na slovenskú literatúru?

Myslím si, že momentálny stav slovenskej literatúry je na veľmi slušnej úrovni. Máme množstvo autorov, ktorých niektoré diela sú naozaj viac ako dobré. Niekedy je pre mňa až príliš namáhavé vybrať si zo slovenského literárneho trhu to najlepšie.

A čo si myslíte o tomto projekte? Máte nejaký nápad ako to tu zlepšiť?

Myšlienka projektu je veľmi fajn. Verím, že ide o dobrú vec, ktorá nájde to správne uplatnenie. Držím palce 😀

Ďakujem pekne za poskytnutie rozhovoru. 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s