Rozhovor: Mark E. Pocha

Mark E. Pocha: Charles Manon slovenskej literárnej scény. Necenzurovaný Dobšinský pre 21. storočie. Autor desiatok publikovaných hororových poviedok (napr. v časopisoch Pevnost, XB1, Howard) a editor antológií (Na hroby, Kniha bolesti, Zombie apokalypsa). Finalista literárnych súťaží Cena Karla Čapka, Cena Fantázie, Vidoucí a ď. Nositeľ medzinárodného literárneho ocenenia Encouragement Award. Autor nekompromisných krvákov Krajina kanibalov (2016, Vydavateľstvo Hydra) a Kontakt: Záhuba z nebies (2017, Vydavateľstvo Hydra, v príprave).Okrem toho? Fanatik. Heretik. Lunetik.

::::::::::::::::::::::::

Vec, ktorá ma zaujíma asi u každého autora – ako si sa dostal k písaniu, alebo ako to všetko začalo?
Jedného chladného novembrového večera, keď našou ulicou prechádzali ruské tanky…Ale nie. Mal som deväť a do svojho prvého textového editoru som naklepal svoju prvú jednostranovú poviedku s humoristickým nádychom a autobiografickými (!) prvkami. Len tak, z ničoho nič. A to bolo na dlhý čas z beletrie všetko – prešiel som totiž na novinársku tvorbu, ktorú som vyštudoval a venoval sa jej profesijne. Až kým ma znovu – okolo roku 2008, kedy som prvýkrát poslal poviedku do českej literárnej súťaže a zabodoval v nej – nezačali mátať príbehy, ktoré si žiadali byť vyrozprávané. Potom už nebolo záchrany.

 

Zaujala ma tvoja odpoveď v tvojom profile na otázku prečo píšeš. Môžeš to trochu rozviesť? Zaujímalo by ma to.
Píšem, lebo musím. Je to ako choroba, ba viac než to, je to posadnutosť! Vyhýbajte sa tomu oblúkom, pokiaľ možno. Tie myšlienky, čo neustále človeku blúdia po rozume a vzájomne si k sebe kliesnia cestu, aby mohli byť zmysluplne umiestnené na papier v podobe viet a odsekov… Strašné! Radšej by som sa venoval nejakému poctivému, ľuďom osožnému remeslu. Napríklad umeleckému rezbárstvu. Také truhly pôjdu vždy na odbyt. Lenže to by som nesmel mať obe ruky ľavé.

Osobne horory milujem, ale prečo práve hororový žáner? Máš nejaké obľúbené knihy z tohto žánru?

Ako písanie samotné, ani žáner som si nezvolil ja – vybral si on mňa. Čo ma v mysli nečakane, zo zálohy prepadne, to ja iba dávam na papier. Nemám nad tým skoro žiadnu kontrolu. Hrôzostrašné scény sú ako vyhladované neskrotné levy vypustené z klietky: hryzú a trhajú, trhajú a hryzú… Ale je v tom aj kus romantiky. Totiž, DÁ sa privyknúť na určitý životný rytmus a komfort a štandard. Lenže keď sa v istej chvíli utiahneš sám do seba, so svojimi myšlienkami, vnútornou hudbou a vlastným svetom, uvedomíš si, že iba v pomyslení na Smrť sa nachádza akási upokojujúca definitíva. Ona ťa poláska, keď ťa niečo ťaží – jej prísľub, že raz budete navždy spolu, je jediný neporušiteľný a pravdivý sľub zo všetkých. Ona ťa vezme za ruku a bude ti šeptať do ucha, až nastane Tvoj Veľký Deň. Ak toto nie je krásne, tak potom neviem čo.A k mojím obľúbencom v rámci žánru patria klasici: King, Poe a Lovecraft, ale aj (u nás menej známy) Jack Ketchum a Joe Lansdale. Z konkrétnych titulov sú to určite Kingovo Svědectví, To a sága Temná veža.

Čo, alebo kto ťa v tvorbe inšpiruje?

Autori, ktorým holdujem ako narkoman svojej droge, sú ktovie prečo všetci mŕtvi. Ich literárny odkaz však stále žije: Kerouac, Bukowski, Tolstoj, Márai, Faulkner, Hemingway… V podstate väčšinou realisti. Stephen King bol geniálny v tom, že vychádzajúc z ich tradície pridal nadprirodzené ingrediencie a voilá, zrodil sa moderný horor druhej polovice 20. storočia. Aj jeho raná tvorba mala na mňa určite veľký vplyv, aspoň spočiatku.

Pripravuješ knihu Kontakt – záhuba z nebies. Môžeš nám o nej niečo prezradiť?

Kontakt je dynamický, filmovo štylizovaný desivý príbeh (so šteklivými scénami) o rôznorodej skupinke mladých ľudí, čo si vybehli do hôr zažúrovať, ale nerátali s tým, že narazia na havarované UFO. Od tej chvíle sa sexuálne radovánky zmenia na boj o holý život. Knižka sa bude čítať akoby ste pozerali film Evil Dead – ibaže s mimozemšťanmi. Vychádza koncom apríla a bude krstená na festivale Slavcon v Bratislave. Opäť to bude zážitok pre silné žalúdky. Aj knižka, aj krst (ha-ha).

Ako vznikala kniha Krajina Kanibalov – respektíve, čo ťa k nej inšpirovalo, kde vznikol nápad na ňu?

Videl som trailer na film Green Inferno a z tých útržkovitých scén ku mne niečo prehovorilo… Inšpirácia! Uložilo sa mi to do podvedomia ako hnusná larva… a z tej sa vyliahol krutý príbeh mladých slovenských turistov v Peru, ktorí natrafia na kmeň domorodých ľudožrútov, ovplyvnených zlovoľným úlomkom meteoritu. Zaujímavé inak je, že tá knižka si našla početnú čitateľskú základňu u dievčat vo veku 15 až 25 rokov. A to i napriek scénam otvoreného násilia a nechutného sexu. Alebo možno práve kvôli tomu? Hm…!

Aké sú tvoje ďalšie spisovateľské plány?

Prežiť zimu. Nezblázniť sa (NESKORO!). Jáj, spisovateľské? Doťuknúť najnovší, tretí román, ktorého názov aj tému zatiaľ prísne tajím, pretože to bude síce opäť horor, ale tentoraz o dosť iný, než by sa možno odo mňa čakalo. A potom ešte chystám ako editor novú antológiu na rok 2018, čo bude úplná BOMBA! No a práve dnes som bol oslovený, aby som prispel do zatiaľ tajnej českej hororovej antológie jednou svojou zvlášť nechutnou poviedkou.

Zostaneš vo vodách hororu a trileru, alebo máš v rukáve aj iný žáner?

Celkom prvý román – z “pred-epochálneho” obdobia – mi zhodou okolností nálepkujú ako “unisexový.” Má názov Semester zakomplexovaného sviniara (Slovenský spisovateľ, 2014, vydané pod civilným menom Majo Kluvanec) a napísal som ho prakticky na dve posedenia behom štrnástich dní. Kam sa moja tvorba bude posúvať ďalej, to dopredu nikdy netuším. To je práve na tom to zaujímavé, že sám neviem, čím sa prekvapím nabudúce. Teoreticky by som sa mohol začať špecializovať aj na nekrológy.

Môžeš nám odporučiť nejaké knihy, respektíve máš nejaké dobré knižné tipy?Čokoľvek od Charlesa Bukowského, vrátane básní. Potom nenápadné horory typu Hlava plná duchov, Ploštice, alebo Ruiny. Skvelé sú samozrejme klasiky typu Exorcista a Rosemarino dieťatko. Z domácich autorov sa mi nedávno dobre čítala zbierka hororových poviedok Ivana Kučeru – Obchádza nás temnota, ako aj drsné akčné scifi-noir Janka Išu – Temnota z Pressburgu. Žeriem tiež prvotiny českého fantastu Martina Moudrého; hlavne román Temné záblesky. A samozrejme: je tu antológia československých poviedok Zombie Apokalypsa. Kto má rád živých mŕtvych, rozhodne by ju nemal obísť. Walking Dead sú pri nej neškodní ako disneyovka!

Aký máš názor na slovenskú literatúru?

Dobrá otázka! Súčasná slovenská literatúra má niekoľko polôh: umeleckú, pseudoumeleckú, žánrovú a komerčnú. Komercia pritom býva často mylne zamieňaná s kvalitou. Predať sa totiž dá všetko, pokiaľ je vydavateľstvo finančne zabezpečené na (dnes nevyhnutnú) masívnu marketingovú podporu. Takže môj názor je taký, že každý si nájde to svoje, len niekedy treba trochu viac hľadať, a menej dbať na reklamné masírovanie mozgov.

A čo si myslíš o projekte Podporujme Slovenských autorov? Máš nejaké nápady ako ho zlepšiť, alebo ako priniesť doňho niečo nové?

Podpory, najmä tej morálnej, nikdy nie je dosť; a najmä u začínajúcich mladých tvorcov. Je skvelé, že tento projekt vznikol, a dúfam, že sa bude rozrastať a šíriť ako stepný požiar, prípadne zombie-nákaza. Už som naň upozornil niektorých kolegov autorov a vidím, že niektorí sa aj stihli zapojiť, čo ma veľmi teší. Veľa zdaru!

Ďakujem za poskytnutie rozhovoru a nech sa autorovi darí. 🙂

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s