Zaujalo nás #7 – alebo knihy, na ktoré sa môžete tešiť

zaujalonas-titul-obrazok

Opäť vás vítam u siedmeho dielu Zaujalo nás. Tento diel bude dlhší a bude obsahovať veľmi veľa noviniek, ktoré len teraz vyšli, alebo vyjdú v októbri. Na všetky sa však môžete tešiť, opäť je to zmes rôznych žánrov, aby ste si v tom každý našli to svoje. A ako bonus som pridala jednu knižku, ktorá nie je beletria, ale mňa veľmi zaujala, takže vám ju chcem ukázať. Tak šup na to! 🙂

(viac…)

Recenzia: Venile – Pokrvní 1 (Valentína Sedileková)

Recenziu napísala Tatiana Kačengová.

l295809Autor: Valentína Sedileková
Názov: Venile, pokrvní
Počet strán: 304
Vydavateľ: Artis Omnis
Rok vydania: 2017
Jazyk: slovenský

Oficiálna anotácia:

Bezstarostný život stredoškoláčky Kathrin sa otočí naruby vo chvíli, keď sa po škole roznesie škandál, v ktorom hrá hlavnú rolu. Tlak zvláda len vďaka dobrým priateľom, no jej hnev vyvrcholí… premenou na zviera. Kathrin si myslí, že sa zbláznila. Naplánuje pomstu ako poslednú možnosť očistiť svoje meno. No ani len netuší, že sa medzitým spustili prvé kamienky lavíny, ktorá ju prostredníctvom odvážneho chlapca zavedie na Venile, očarujúcu planétu oddelenú Prechodom. Zistí, prečo žije u nevlastných rodičov, čo znamenajú jej nezvyčajné schopnosti a prečo je tá, na ktorej pleciach leží osud celého sveta. Napriek okolnostiam, ktoré ju tlačia po predurčenej ceste Pokrvnej, konečné rozhodnutie, ktoré ovplyvní nielen jej život, musí urobiť ona sama.

(viac…)

Rozhovor s Michaelou Zamari

33712174_10211400992156390_6114557352323579904_nPo dlhšom čase tu mám pre vás opäť nový rozhovor a tentokrát to bude s autorkou kníh Šéf môjho šéfa, a pokračovania Šéfom môjmu šéfovi. Dozviete sa však aj o knihe, ktorá čoskoro vychádza a bude sa týkať sveta autorov. 🙂

(viac…)

Recenzia: Láska od A po Zet (Mária Blšáková)

Recenziu napísala Dagmar Lauková Petrášová.

foto.jpg

Kniha Láska od A po Zet je siedmou knihou spisovateľky Márie Blšákovej. Autorka o sebe tvrdí, že písanie je pre ňu nevyhnutnosťou a je to zrejme tak, pretože jej knihy vyšli v priebehu štyroch rokov, čo je dosť krátky úsek.

Obálka upúta fotografiou tváre ryšavého dievčaťa. Je to trochu zavádzajúce, pretože hlavná postava Agáta už nie je dievča a tak výrazný výzor k nej nesedí. Agáta má už nad tridsať a je zaujímavá vďaka niečomu inému, ako je výnimočná krása. To, čím si nás získa, je povaha. Napriek tomu, že žije sama, neľutuje sa a je otvorená priateľským vzťahom, ktoré okolo seba má. Či už sú to jej kamarátky, s ktorými rieši ich problémy, alebo staršia susedka, ktorej pomáha.

Kniha je písaná v prvej osobe a nie je ťažké sa s Agátou v mnohých veciach stotožniť. Číta poéziu, páčia sa jej texty folkových pesničiek (v knihe sa objaví len jeden taký text, aby som bola presná) a chodí do prírody. Popisy prírody sú v knihe vydarené. Škoda, že ich je tak málo! A to hlavné – na povale objavila staršiu ľúbostnú korešpondenciu, ktorú tajne a po častiach číta. Popri tom vedie svoj bežný život – pracuje ako predavačka, večery trávi často pri televízore alebo četovaním na Pokeci. Tieto dva póly, určitá pragmatickosť a zároveň aj romantický rozmer, z nej tvoria postavu, ktorú si vieme obľúbiť.

Na príbehu oceňujem detektívny motív pátrania po minulosti na základe listov a dve roviny príbehu, reálny a virtuálny, ktoré sa na záver pretnú.

Na záver ešte krátke zamyslenie. V každej knihe je pod vrstvou textu ešte čosi ukryté, je v nej zakódované posolstvo, kvôli ktorému bola napísaná. Hľadanie a (ne)nachádzanie lásky je schéma, ktorú poznáme z rozprávok. Aj preto v románoch pre ženy potrebujeme mať happy end (ženy si pri ňom občas aj poplačú). Svoju úlohu to plní, ale pre text, ku ktorému sa opakovane vraciame (aspoň v myšlienkach), je podobná schéma málo.

Alžbeta… veľmi dúfam, že ti neprekáža moja prítomnosť. Vkradla som sa ti do života na všetkých frontoch. Varím v tvojej kuchyni, pracujem v tvojej záhrade, žijem v tvojom dome, priatelím sa s tvojou priateľkou. Mám rada tvojho vnuka, akoby mi bol rodinou a dedinský frfloš ma podľa všetkého nenávidí presne tak ako teba a všetky ženy, ktoré žili v tom dome. Prehŕňam sa vo veciach, ktoré slúžili tebe. Dokonca som taká drzá opica, že čítam listy, ktoré patrili len tebe. Prepáč mi, že strkám nos do tvojho života. Možno to robím preto, lebo som počas toho svojho nadobudla príliš tvrdú škrupinku. Možno sa len priživujem na vašich úprimných slovách. Som stratená v svojej malovernosti a ty s Antonom mi vraciate vieru v lásku. Nik z mojich priateľov netuší, že za zdanlivo vyrovnanou a chápavou ženou sa skrýva smutný a sklamaný človek. Vravím to len tebe, Alžbeta.

Autor: Mária Blšáková
Počet strán: 198
Vydavateľ: Elist s.r.o.
Rok vydania: 2017, prvé vydanie
Jazyk: slovenský

Ďakujeme vydavateľstvu Elist za poskytnutie recenzného výtlačku.

Knihu môžete zakúpiť TU. 

Recenzenti odporúčajú… I.

Už dlho pre vás pripravujem tento koncept. Myslím, že i keď máme možnosť dozvedať sa o knihách prostredníctvom našich šikovných recenzentov, tak určite prečítali aj niečo iné, čo tu ešte recenzované nebolo. A okrem toho, čo ja dávam do rubriky “Zaujalo nás,” by aj oni mohli odporučiť nejakú knihu. A vy sa o niektorých môžete dnes dozvedieť. Bude to zatiaľ len prvý diel a máme tu spomenutých šesť kníh, ale verím, že ak sa vám to bude páčiť, tak bude aj druhý diel. 🙂

pexels-photo-415061

Tip od Viktórie Veresovej

l291401Šéf môjho šéfa od Mišky Zamari je ideálna kniha na leto. Má všetko, čo kniha určená ženám má mať – zaujímavú tému, dobrú zápletku, štipku erotiky a koniec, ktorý Vás prinúti ísť do kníhkupectva po pokračovanie.

Je zrejmé, že hlavná hrdinka niečo “rieši” so šéfom jej šéfa, ale verte mi, nebude to úplné klišé. Ich správanie je také “reálne prítomné”, aké častokrát môžete stretnúť vo svojom okolí. Najviac som si obľúbila kolegu Majkyho. Je to taký typický “správny chlap” – tak si predstavujem chlapa – kamaráta 🙂

Kniha sa číta rýchlo, má relatívne krátke kapitoly končiace tak, že budete musieť pokračovať ďalej. Skoro počas celej knihy som mala záchvaty smiechu, vďaka čomu som ju len ťažko odkladala z rúk. Akurát som asi 20 strán pred koncom skoro dostala infarkt. Aj kvôli tomu zvratu odporúčam mať doma rovno prichystané pokračovanie.

Tip od Dominiky Ševčíkovej

l272175Dievča z lesa (Radovan Bezecný)

Vďaka PSA som sa dostala ku knihe, ktorú by som si zrejme sama nekúpila. Aj keď ma zaujímavý obal aj anotáciu, tak je ako sivá myška. Našťastie sa mi dostala do rúk a prečítala som ju za pár dní. Jedná sa o veľmi pekný príbeh z obdobia druhej svetovej vojny. Hoci kníh s touto tematikou je na pultoch v obchodoch veľa, táto sa odlišuje miestom, kde sa príbeh odohráva a to v Taliansku. V knihe nechýba dráma, ale aj romantika. Je veľmi pútavo napísaná a nebudete ju chcieť odložiť, až pokiaľ ju neprečítate.

Tipy od Dominiky Škerkovej

l2943161. Monika Wurm – Hviezda nad arabským peklom.

Túto knihu odporúčam najmä tým, ktorí sa chcú niečo dozvedieť o krajinách tretieho sveta. Avšak pozor. Kniha opisuje scény, ktoré nie sú pre každého. Ide o skutočný príbeh ženy, ktorá sa ocitá v krajine, kde je žena iba nejaká vec a nástroj pre potreby mužov. Pri tejto knihe si človek uvedomí, aké má šťastie že žije v Európe. Niektorí totiž takéto šťastie nemajú.

l2786712. Simona Kutišová – Šepot dúhy.

Túto knihu som sama recenzovala a aj keď je určená tínedžerom, musím skonštatovať, že príbeh zasiahol aj mňa. Pre niekoho obyčajný príbeh, pre mňa príbeh na zamyslenie.

3. Kristína Farkašová – Som mama a Stále som mama.

Nenormálne dobrý príbeh. Aj keď nie som mama a v dohľadnej dobe sa ani nechystám byť, výborne som sa nasmiala. Skutočný príbeh autorky v dvoch knihách je geniálny. Podľa mňa najlepšie spracovaná kniha z týchto troch najmä preto, pretože som nechcela odtrhnúť oči od knihy a musela som ju dočítať do konca ihneď. Príbeh je ľahký, mierne satirický, ale hlavne reálny príbeh, reálnej ženy a matky.

Tip odo mňa (Elizabeth)

l268945Rozhodla som sa i ja odporučiť knihu. Je to kniha Tri oriešky pre spisovateľku od Vity Jamborovej. Mám veľmi rada detektívky a táto knižka ma neskutočne bavila – možno i vďaka tomu, že hlavná postava je spisovateľka. Čítala sa veľmi dobre a ľahko, no zároveň som nemohla len tak prestať. Príbeh je od začiatku pútavý a veľmi dobre vymyslený. Koniec bol napínavý a o príbehu som rozmýšľala ešte dlho po tom, ako som knihu vložila späť do poličky. Ak hľadáte dobrú slovenskú detektívku, ktorá je zároveň ľahká a svieža, tak Tri oriešky pre spisovateľku budú pre vás správnou voľbou.

Čítali ste niektorú z týchto kníh?

Recenzia: CHYMEROS – Stopy vedú do temnoty (Daniel Hevier)

Recenziu napísala Dominika Škerková.

l296425Po menšej pauze som opäť zobrala knihu na prečítanie a zrecenzovanie. Tentokrát to bola kniha od Daniela Heviera: CHYMEROS – Stopy vedú do temnoty 1. Už podľa čísla jeden je zrejmé, že to je príbeh na pokračovanie.

(viac…)

Rozhovor s Máriou Havranovou

l302890Pre dnešok mám pre vás rozhovor s autorkou knihy Nad priepasťou – s Máriou Havranovou, ktorú môžete poznať aj ako autorku knihy Hladné dlane, ktorú napísala pod pseudonymom Maria Corvus.

Tento rok vám vyšla druhá kniha Nad priepasťou – mohli by ste nám ju trochu predstaviť?

Kniha Nad priepasťou nie je čisto román pre ženy, hoci je medzi nimi zaradená. Ide o retrospektívno-súčasný príbeh manželského páru. Chiary, ktorá je psychoterapeutka, starajúca sa o dve deti – dvojičky. Dievčatko Laia a chlapček Marco. Marco sa im však narodil ako autista. Thiago, Chiarin manžel je vyťažený právnik. Dni, mesiace a roky plynú a citové puto medzi manželmi akosi chladne a Chiara sa ocitá v náručí iného muža, podnikateľa Maxa, ktorý to s ňou myslí vážne a pomáha Chiare i s jej synom Marcom, keďže má ranč a venuje sa hipoterapii. V príbehu sa striedajú kapitoly, v ktorých sa Chiara vracia do minulosti, do vášňou nabitých dní strávených s Maxom s kapitolami, v ktorých Thiago, jej manžel premýšľa o živote vo väzení a odtiaľ píše listy svojmu autistickému synovi.

Je to príbeh o láske. O láske muža a ženy, o láske rodiča a dieťaťa, o láske medzi súrodencami.

Psychologické pasáže sa striedajú s trochou erotiky a vášne a celá kniha je popretkávaná krásnymi básňami od slovenskej, žiaľ, nedocenenej poetky Neullior Aeternum. Dúfam, že len zatiaľ nedocenenej. Knihu, v ktorej sa zabíja a zomiera pre lásku odporúčam nielen ženám, ale aj mužom.

Prečo ste sa rozhodli Nad priepasťou vydať pod vlastným menom?

Rozhodnutie vydať knihu pod vlastným menom vyšlo priamo od českého vydavateľstva Brána, ktoré knihu Nad priepasťou vydalo, a ktorému patrí moja vďaka.

Čím ste sa pri písaní knihy Nad priepasťou inšpirovali?

Vždy sa inšpirujem vlastným životom, príbehmi prerozprávané mojimi priateľmi, alebo tými, ktoré si vypočujem, hoci aj neznámymi ľuďmi, ktorí, neviem z akého dôvodu si ma častokrát zvolia za akúsi „bútľavú vŕbu.“ Konkrétne kniha Nad priepasťou je zmesou skutočných udalostí, známa má autistické dieťa, pozbieranými čriepkami zo života okolo seba a samozrejme, príbeh je doplnený mojou fantáziou, ktorej mám zatiaľ, vďaka Bohu dosť 😊

Pracujete teraz na nejakej novej knihe?

Áno, pracujem na novej knihe, mala by vyjsť niekedy vo februári budúci rok, ak sa podarí.

Myslíte si, že sa vaša tvorba od vydania vašej prvotiny nejako zmenila?

Moja prvotina Hladné dlane, napísaná ešte pod pseudonymom Maria Corvus, vyšla v roku 2015 a bola úplne iná ako kniha Nad priepasťou aj ako kniha, ktorú píšem v týchto dňoch. Keby som to mala bližšie špecifikovať, tak by som povedala, že som trochu pritvrdila a to myslím predovšetkým na moju v poradí tretiu knihu, ktorú pripravujem. Hladné dlane je čisto romantické, oddychové čítanie, ale Nad priepasťou by som zaradila skôr medzi psychologické, alebo spoločenské romány a príbeh, ktorý mám rozpísaný pre čitateľov bude mať aj krimi zápletku, bude tam viac napätia, ale aj agresivity. Láska však nechýba v žiadnej knihe a je jedno v akej podobe.

Sú nejaké knihy, ktoré vás v tvorbe inšpirujú?

Nepovedala by som, že ma nejaká kniha niekedy inšpirovala. Čítam všeličo, nemám vyhranený žáner a každá kniha je pre mňa iná, ale nečerpám zo žiadnej. Myslím si, že každý autor má svoj vlastný „rukopis.“

Čo by ste poradili autorom, ktorý uvažujú o vydaní svojej knihy?

Môžem im poradiť len to, čo som poradila aj ja sama sebe. Ak chcú písať, nech píšu a je úplne jedno kedy s tým začnú, v akom veku a o čom. Začať písať sa dá aj v štyridsať päťke a pokojne aj neskôr. Nech si ide každý za svojim snom a nedá sa ničím a nikým odradiť, pretože v budúcnosti by ho to mohlo veľmi mrzieť.

Každému, kto sa pohráva s myšlienkou začať písať želám len to najlepšie. Čo najčastejšiu návštevu literárnej múzy, fantáziu a hlavne čas dať to všetko najprv na papier a potom do kníhkupectiev 😊

Chcete niečo odkázať čitateľom?

Všetkým čitateľom prajem ešte krásne slnečné dni a príjemné čítanie kníh. A nech si dávajú na seba pozor!

Ďakujeme za poskytnutie rozhovoru. 🙂 A musím za seba povedať, že knihu Nad priepasťou by som si rada prečítala. 🙂